18.kapitola

18.kapitola

            Zmrzol v polke pohybu, jej oči ho ostražito pozorovali a chvíľku na seba len hľadeli, kým sa Anastázia nezačala dusiť. Pomohol jej posadiť sa a podal jej vreckovku, dokonca aj v tej tme videl, ako stmavla, stále vykašliavala krv.

„Mal by som ťa dostať do nemocnice, alebo aspoň k nejakému doktorovi.“

„Vieš snáď o nejakom?“

„Ja nie, ale ty určite niekoho poznáš.“

„Budem v poriadku.“

„To si snáď robíš srandu, zmlátil ťa tak, že ak by si bola obyčajný človek, už by si bola dávno mŕtva!“

Iba sa na neho pozrela a on mal nutkanie uhnúť pohľadom, ale nespravil to.

„Povedala som, že budem v poriadku.“

Obalila sa dekou, zhodila nohy z postele a skúsila vstať, načo sa jej podlomili nohy a on ju zachytil.

„Vidím.“

Iba na neho zazrela, odstrčila ho a skúsila okolo neho prejsť do kúpelne, načo jej nohy znovu vypovedali službu. Vyhodil si ju do náručia a na jej protesty sa len ironicky usmial.

„Môžeš mi ublížiť, keď toho budeš schopná...“

Jej zazeranie naberalo na intenzite, Adriell si musel kusnúť do jazyka, aby sa nezačal škeriť, bola strašne roztomilá.

„Takže tatíček?“

„Hmm...“

„Sympatický.“

„Veľmi.“

Rozkašlala sa tak, že ju spustil na zem a iba pridržiaval, aby nespadla.

„Mala by si ísť k doktorovi...“

„Vážne budem v pohode, už som vyzerala aj horšie.“

Neveriacky zdvihol obočie a ona sa zasmiala.

„Dôvod, prečo som nezabila Narcissa hneď, ako som zistila, že je upír, je, že mi zachránil život.“

„Prosím?“

Iba sa silnejšie zachumlala do deky a on si ju znovu vyšvihol do náručia.

„Teplý kúpeľ?“

„Vďaka.“

Prikývol a odniesol ju do kúpeľne, kde ju posadil na pračku. Napustil vaňu, nalial do nej pol fľašky peny do kúpeľa a potom ju k nej doniesol, vykasal jej deku a postavil ju dovnútra. Otočil sa, čomu sa ona zasmiala, sadla si do vane a potiahla ho za ruku, aby si sadol na dlaždičky k nej.

„Už som ti vravela, že ma vychovali v kláštore.“

Prikývol, čo ona však nevidela, nabrala si do rúk penu a sfúkla si ju na nohy.

„Nevravela som ti však, že ten kláštor zhorel do tla týždeň pred mojimi sedemnástimi narodeninami kvôli mne...“

Pozeral na ňu, jeho tvár zostala neutrálna.

„Nepoznám svoju matku, nikdy som ju nevidela, ale myslím, že je mŕtva. Ako novorodeniatko ma našli mnísi pri svojich dverách s lístkom, ktorý ich varoval pred tými, ktorí ma budú hľadať. Neviem, čo matka spravila, ale keď sa upíri priblížili, mních, ktorý ma našiel, to vedel. Vyviedol ma z kláštora a sám v ňom zomrel...“

Jej rozprávanie bola pomerne zmätené, ale Adriell ju nechal rozprávať, prvýkrát mal možnosť dozvedieť sa o nej viac, nechcel ju stratiť.

„Našla som starého lovca, za ktorým ma poslal ten mních a on ma naučil všetko, čo vedel, chcela som zabiť každého upíra, ktorého stretnem. Dopis od mojej matky som stratila v tom ohnivom pekne, slová z neho ma však aj tak stále prenasledovali, „napriek svojmu obyčajnému vzhľadu je neobyčajná, spravte všetko preto, aby ju nedostali, inak je budúcnosť sveta ohrozená...“

Zadívala sa kamsi do diaľky a Adriell čakal, či bude pokračovať, keď si už myslel, že sa dnes viac nedozvie, ozval sa jej hlas ako sotva počuteľný šepot.

„Jedného z mníchov premenili a poslali za mnou, keď som ho zbadala, strašne som sa potešila, myslela som, že to prežili, že bude všetko ako predtým... V momente, keď som sa mu hodila okolo krku ma do toho môjho zahryzol, nevedel však, že moja krv je pre nich jed, vtedy som to nevedela ešte ani ja, bol príliš mladý nato, aby si uvedomil rozdiel, skoro ho zabila...“

Pozrela na Adriella, ktorý ju zaujato pozoroval, trpko sa na neho usmiala a pokračovala.

„Keď som vošla do doma, našla som môjho učiteľa mŕtveho, mal rozdrásané hrdlo a ja som vedela, že to bolo opäť kvôli mne, že pokiaľ ich nenájdem, zomrie kvôli mne veľa ďalších ľudí. Upíra som zviazala tak, ako ma to môj učiteľ naučil a keď sa prebral z bezvedomia, zistila som od neho, ako sa dostať k upírom. Keď mi povedal všetko, čo vedel, chcela som ho pustiť, ale v momente, ako som to spravila, sa na mňa znovu vrhol a pobili sme sa, skoro som to neprežila, prebrala som sa v cudzom dome, celá zakrvácaná so spomienkou na nádherného anjela.“

„Narcisse?“

„Áno, zachránil mi život, i keď dodnes nechápem prečo... Keď som sa zotavila, našla som postupne všetkých upírov z toho osudného dňa a pozabíjala ich. Vedela som, že so mnou nie je niečo v poriadku, deň odo dňa som bola silnejšia, moje reflexy sa zlepšovali, keď som zabíjala posledného upíra, zostala som skoro bez škrabancov...“

„Našla si všetkých?“

„Áno, keď som zabila posledného, Narcisse stál pri strome a pozoroval ma, keď som ho podpálila, začal tlieskať a ja som ho zbadala, romantika jak sviňa, chlapcovi to meno sedelo... Kým mi došlo, čo je zač, bola som za neho vydatá a žila som s ním v podzemí.“

„Čo si bola???“

Anastázia sa zasmiala jeho prekvapenému výrazu.

„Nezabúdaj, že ma vychovali v kláštore, chlapec ma chcel dostať do postele, tak pre to musel niečo spraviť... Každopádne som ho nezabila, po prvé som ho ľúbila a po druhé som si zvykla na upírov, ktorí s nami žili, začala som meniť svoj názor, chovali sa ku mne slušne a nikdy mi ničím neublížili, tvrdili, že ľudí nezabíjajú, takže...“

Znovu sa odmlčala, ale to už bol Adriell príliš zvedavý.

„Čo sa stalo?“

„Našla som ho v posteli s inou, s obyčajnou ženou, práve z nej vypil všetku krv.“

Ponorila sa do vody a keď sa vynorila, jej vlasy boli úplne čisté, Adriell sa však nad tým už ani nepozastavoval.

„Keď ma zbadal, zasmial sa a rozbehol sa po mne, bola som rýchla, ale nie dosť rýchla. Prerazil so mnou dvere a skončili sme v ďalšej miestnosti, v našom sklade, z ktorého viedla cesta dole, zmizol, počula som len zarachotiť zámky na dverách a domyslela som si, že sa odtiaľ živá nedostanem, preletelo mi hlavou jediné, že ho vezmem so sebou, schytila som zo zeme kus dverí a modlila sa, aby som bola dostatočne rýchla. Vrazil do mňa a prirazil nás k stene, vyrazil mi z ruky môj improvizovaný kôl a začal mi rozopínať nohavice, vždy to bol parchant na pohľadanie, len ja som to nevidela...“

Adriell prehltol, náhle mu vyschlo v krku.

„Zrazil ma na zem, strhol zo mňa nohavice a zahryzol sa do môjho stehna, snažila som sa brániť a to bol možno dôvod, prečo si neuvedomil, že mám inú chuť ako ľudia... Keď som ho zo seba konečne dostala, schytila som kôl a vrazila mu ho rovno do srdca, až vtedy som si uvedomila, že je v bezvedomí a že som ho zabila...“

Pritiahla si k sebe kolená a položila na ne bradu.

„Milovala som ho, aspoň som si to myslela a moja reakcia bola podivuhodná, začala som plakať a priala som si, aby som sa mohla vo svojich slzách utopiť... Vedľa mňa sa ozvalo puknutie steny, odskočila som od nej, ale už bolo neskoro, voda ma zmietla a ja som sa proste snažila neutopiť, zadržala som dych a nechala sa unášať. Vyplavilo ma vonku, polomŕtvu a unavenú, zostala som ležať a predychávala, čo sa stalo, voda okolo mňa vždy zvláštne reagovala, ale toto bol už extrém.“

Vložila do vody ruky a zavrela oči, onedlho z nej začala stúpať pena a ona sa usmiala. Otvorila oči a stretla sa s jeho zvedavým pohľadom.

„Ako som tam tak ležala, našiel ma Elwell. Kľakol si ku mne a vzal ma do náručia, nemala som ani silu brániť sa, len som sa ním nechala kolísať. Jeho prvá veta bola, že som ako moja matka, že keď ju prvý krát pobozkal, tak spôsobila tsunami.“

„Čo si mu nato povedala?“

„Že museli mať v okolitých dedinách radosť...“

Zasmial sa a ona tiež.

„Povedal mi, že keď zistila, že je tehotná, zmizla, že ju asi niekto uniesol, vedela som, že klame, ale mlčala som. Že nás dlhé roky hľadal a sledoval každý náznak vodného elementu, ktorý sa vymykal kontrole, že ma cítil už dlho, ale príliš slabo nato, aby ma dokázal vystopovať.

Keď sa ozval hluk, pochopila som, že mám problém, zrejme našli Narcissa... Vtedy sa mi pozrel do hlavy a uvidel pár vecí, pri pohľade na jeho tvár som ucukla, ale nesťažoval sa, len sa rozbehol preč. Pomaly svitalo a mne začínali zapadať veci do seba, odplazila som sa do lesa, kde som našla Stacy.“

„Stacy? Tá istá Stacy?“

Iba na neho pozrela a prikývla.

„Je to zložitejšie, ako si myslíš, v to ráno som síce ušla, ale vedela som, že ma hľadá môj otec a aj celá tlupa Narcissových upírov. Zašila som sa festne ďaleko odtiaľ v jednej dedine a po pár týždňoch som si uvedomila, že sa niečo deje...“

Jej tvár znovu zbledla a Adriell sa zľakol, že sa jej prihoršilo, chcel jej zmerať pulz, avšak ona sa uhla.

„Nič mi nie je, ja len...“

Ponorila sa a keď sa vynorila, mala na tvári šibalský úsmev.

„Podáš mi, prosím ťa, ten uterák?“

Adriell sa postavil a prešiel ku skrini, odkiaľ vybral osušku a podal jej ju, postavila sa, načo sa rýchlo otočil.

„Keby si ma pred chvíľou nevyzliekol, fajn, ale takto...“

„Nemal som zrovna 2x na výber, musel som ťa nejako zbaviť tých mokrých vecí a zahriať ťa.“

Potiahla ho za ruku a on ju vyložil z vane, vyšvihol si ju do náručia a snažil sa príliš nevnímať jej skúmavý pohľad, začínal mať pocit, že sa tu deje niečo, o čom nemá (zatiaľ) ani tušenie...

***

Položil ju na posteľ a chcel ju nechať, aby sa obliekla, ona ho však potiahla za nohavice, aby si k nej sadol.

„Bojíš sa ma?“

„Nie, mal by som?“

Iba sa zasmiala a nahla sa k nemu, že ho pobozká, Adriell ju však zastavil natiahnutými rukami.

„Čo robíš?“

„Nie je to snáď očividné?“

Podozrievavo na ňu pozeral, vôbec sa mu nepáčila zmena jej nálady.

„Na čo si prišla v tej dedine?“

Oprela sa o podušku a pritiahla si kolena k brade, mlčala, Adriell čakal.

„Vieš, bolo to už dobré tri roky od môjho úteku z kláštora, moje telo sa prestalo meniť zhruba po roku a pol a teraz sa niečo začalo diať, nedochádzalo mi čo, kým...“

Zdalo sa mu, že sa trasie, tak si k nej sadol bližšie a ona sa mu uvelebila v náruči, oboch zamotal do prikrývky.

„V momente, keď som pochopila, čo sa deje, som sa potešila a preľakla naraz.“

Zahniezdila sa, pozrela na neho a pokračovala.

„Muž, s ktorým som žila, sa porezal, vedela som síce od otca čo som, ale nikdy ma ľudská krv tak nelákala, vtedy som sa neovládla a napila som sa.“

Adriell otvoril ústa a hneď ich aj zavrel, usmiala sa.

„Nie, nezabila som ho, iba som ho trošku vycucla a potom som prchla, v lese som si uvedomila, čo som spravila a že tam nemôžem zostať, že nemôžem zostať nikde pri ľuďoch. O pár dní som ucítila v sebe pohyb...“

Pozerala na neho, kým mu pochopenie nepreblesklo tvárou.

„Dieťa.“

„Správne, ¾ upír... Bolo mi to jedno, bolo moje a ja som ho chcela, myslela som si, že život bude mať znovu zmysel... Začala som piť ľudskú krv, nezabíjala som, iba som ich oblbla a potom som sa vyparila, žila som sama v lese. Teda, nie sama, Stacy ma stále sprevádzala... Až nadišiel pôrod.“

Prehltla a Adriell ju inštinktívne k sebe pritiahol, nemal pocit, že má tento príbeh šťastný koniec.

„Čo myslíš, ako sa rodia upíri?“

„Ako normálni ľudia, nie?“

„Nie. Tehotenstvo je podobné, čerpajú z pupočnej šnúry krv až kým príde čas k pôrodu. S pôrodom je to horšie... Moja krv nie je ako upíria a naviac som nevedela, čo mám robiť, v skratke zahryzla sa mi do maternice a keďže bola ¾ upír...“

Ešte viac ju k sebe pritiahol, ona sa mu v náruči potočila, chvíľu sa len dívali jeden druhému do očí, potom sa Adriell nahol a pobozkal ju.