8.kapitola

8.kapitola

Postavil sa a začal krúžiť okolo mňa, cítila som na svojej pokožke jeho dych.

„Desiree, tak sme sa znova stretli...“

Chytil moju ruku do tej svojej a pobozkal ju, teraz som jasne videla, že Matúš sa hral na niečo, na čo nemal. Skôr, než sa jeho pery dotkli mojej pokožky, vzhliadol a zadíval sa mi do očí. Mojim telom prebehla triaška, ktorá však nemala so zimou nič spoločné a to on dobre vedel.

„Čo odo mňa chceš?“

Usmial sa na mňa a pomaly spustil moju ruku.

„Pre začiatok by si sa mohla prezliecť a pripojiť sa k spoločnosti.“

Úplne som zabudla, že je tu ešte niekto s nami, hneď, ako som ho zbadala, vyletelo mi z hlavy úplne všetko. Otočil sa a odchádzal.

„Sebastian?“

Zastavil sa pomaly sa ku mne otočil.

„Áno?“

„Sľúbil si, že ma necháš v pokoji spať!“

„Sľúbil som ti jednu jedinú pokojnú noc!“

Uklonil sa a zavrel za sebou dvere. Ešte chvíľu som nechápavo hľadela na dvere, potom som sa spamätala a začala sa obliekať. Čo budem teraz robiť?!

***

Obliekla som sa do čiernych minišiat, na ruku som si pripla retiazku s malými posvätenými krížikmi, ktorú som si kúpila. Vlasy som si vypla do copu a pomaly som schádzala po schodoch, na ktorých konci ma čakal Sebastian. Zbehol ma pohľadom, zastavil sa na mojom náramku, švihol pohľadom na moju sestru a naspäť. Pochopila som, odopla si náramok a hodila ho do chodby. Usmial sa na mňa a ponúkol mi svoje rameno, chytila som sa ho a spoločne sme vošli do obývačky. Všetci tam boli spití pod obraz Boží, jedine my dvaja sme boli triezvi.

„Des!“

Cez celú izbu sa ku mne vrhla moja sestra, Sebastian odstúpil a keď sa mi hodila okolo krku, zachytil ma, aby som nespadla.

„Des! Ten Tomáš je pekný debil, kašli na neho, tu máš chalanov ako maku, že chlapci!“

Všetci sa ku mne otočili, zbehli ma pohľadom a súhlasne zamrmlali. Vedela som, že si ráno nebude nič pamätať, dúfala som, že oni tiež nie.

„Kde máš svojho drahého?“

„Tam je!“

Ukázala prstom za seba, tam ležal jej manžel s fľašou vodky v ruke, vnímala som, ako sa za mnou Sebastian natrása od tichého smiechu. Chytila ma za ruku a ťahala k pohovke, ako keby si Sebastiana za mojim chrbtom ani nevšimla.

„Chlapci, toto je moja sestra! Je voľná, kľudne sa o ňu pobite!“

Tak za toto ju zajtra zabijem! Ak sa sama toho rána dožijem... Pozrela som rýchlo po Sebastianovi, ktorý na ňu práve zazeral, hneď, ako si všimol, že sa na neho pozerám, zmenil svoj výraz a usmial sa na mňa. Rýchlo som pozrela preč a dúfala, že si nevybral moju sestru ako ďalšiu obeť...

Sadli sme si, pripadala som si ako mäso na dražbe, po chvíli si však chalani začali znova všímať ostatné baby a tak som si vydýchla a pohodlne sa usadila. Cítila som na sebe jeho oči, znova som ho očami vyhľadala a videla, že si ma premeriava. Jeho pohľad bol zvláštny, ako keby sa každého miesta, na ktoré sa pozrel, dotýkal, cítila som jeho ruky, ako po mne jemne kĺzajú.

Zahľadel sa do mojich očí, ako keby chcel nahliadnuť až na ich dno a usmial sa. Pomaly ma zoskenoval pohľadom, ako keby ma vyzliekol a opäť sa zahľadel do mojich očí. Cítila som, ako mi stúpa do tváre červeň, prerušila som náš očný kontakt, postavila sa a vyšla na verandu.

***

Nepočula som ho prichádzať, ale vedela som, že stojí za mnou.

„O čo ti ide?“

Priblížil sa ku mne, jednu ruku si dal na môj pás a tou druhou ma pohladil po krku.

„Máš nádhernú pokožku...“

„O čo ti ide, Sebastian?“

Presunul svoje pery k môjmu krku, jemne ma na neho pobozkal a znova ma po ňom pohladil. „Prepáč...“

Zašepkal a potom sa nado mnou rozprestrela tma...