2.kapitola

2.kapitola

Ráno som sa zobudila a nevedela som priradiť k času blikajúcemu na hodinách deň. Rýchlo som sa vyhrabala z postele a to nebol dobrý nápad – okamžite som vletela do kúpeľne, z ktorej sa ozývali veľmi zvodné zvuky. Vypláchla som si ústa a doplazila sa na gauč. Pomaly som si rozpomínala na včerajší deň – akonáhle som si spomenula na Tomáša, musela som znovu utekať do kúpeľne...

Spamätával sa môj žalúdok a ja s ním, dnes je sobota... Včera som načapala dnes už môjho ex – priateľa s mojou dnes už ex – najlepšou kamarátkou... Večer som išla na diskotéku s mojou ďalšou kamarátkou, po jej včerajšom odchode už asi tiež ex... A domov som išla s Ľubom, jej známym... Ten sa urazil a potom ... potom si nič nepamätám. Zobudila som sa pri dome a sníval sa mi pekne šľahnutý sen.

Sprcha, moja spása! Vyzliekla som sa, všetko pohádzala na jednu hromadu a zavrela za sebou dvere sprchovacieho kútu. Voda ukľudňovala moje telo, ale moje srdce, to bolo zlomené, nepomôže mu nič... Prepadávala som stále väčšiemu a väčšiemu zúfalstvu, natiahla som na seba nočnú košeľu, otvorila bar a nahla si fľašu s vodkou nad ústa...

***

Nevnímala som skoro nič a to bol môj cieľ, nevnímať a otupiť tu neznesiteľnú bolesť. Bolo už dávno po zotmení, prespala som celý deň, jediné šťastie, že je víkend, no, keď dokážem vnímať toto, zrejme až tak mimo nebudem. Prešla som naspäť k baru, prešla ako prešla, skôr som sa doplazila, ďalšia vodka, tentoraz hrušková...

Môj žalúdok zaprotestoval a ja som dnes opäť navštívila kúpeľňu. Kým som zdeľovala záchodovej mise obsah svojho žalúdku, začula som v mojej hlave cudzí hlas.

„Poď ku mne.“

Zľakla som sa a opäť nahla svoju hlavu nad záchodovú misu.

„Poď za mnou...“

Nevnímala som ani to, čo robím, pomaly som sa plazila volaná tým neznámym hlasom k oknu. Kachličky ma škrabali na nohách, ale ja som sa plazila ďalej zanechávajúc za sebou krvavú čiaru. Keď som sa dostala do spálne, koberec sa mi do mojich rán zabodával ako nôž.

Ľahla som si a snažila sa ignorovať ten zvláštny hlas. Ani som si to neuvedomila a ťahala som sa k oknu ďalej. Stále som vnímala bolesť a tak som sa skúsila postaviť, nevšimla som si však na zemi fľašu a tak som cez ňu spadla, moja hlava dopadla na roh postele...

***

Nenávidím vtáky! Ich neskutočne nechutné čvirikanie ma ráno zobudilo, mala som chuť vziať brokovnicu a všetkých ich postrieľať. Myslím, že je na to nejakým zákon, ale ten ma nezastavil – opäť som ledva dobehla do kúpeľne. Prezerala som sa v sprche, moje nohy boli plné krvavých rán a ja som si nemohla ani za nič spomenúť, ako som k ním prišla. Pri umývaní vlasov som potichu sykla, mala som tam hrču, podľa polohy, v ktorej som sa ráno zobudila, si viem s veľmi veľkou určitosťou predstaviť, ako som k nej prišla.

Vyšla som zo sprchy a pohľad na kúpeľňu ma primrazil na mieste, už v živote sa neopijem, včera som sa zrejme skoro zabila a pohľad po tejto miestnosti mi to len potvrdil. Teraz si kľaknúť nebol zrovna najlepší nápad ... skúsim sa najesť a uvidím, či sa mi niečo podarí udržať v žalúdku.

V kuchyni som si sadla na stoličku pri dreze a natiahla sa po keksoch, ktoré tu zostali po sestre, nie som zástanca diét, ale tentoraz sa mi zišli. Mala som pocit, že ich udržím v žalúdku, tak som sa dvihla a prešla do kúpeľne. Kľakla som si, vzala handru a začala zmývať zo zeme ten sajrajt. Handra skončila v koši, spolu s mopom aj všetkým ostatným, nikdy viac si nechcem spomenúť na Tomáša a ani na tieto dva dni...

Do uší som si vložila MP3-ku s pesničkou Never Again od Kelly Clarkson, posúďte sami, pieseň začínajúca slovami „Dúfam, že z prsteňa, ktorý si jej dal, jej ozelenie prst!“ predsa musí byť dobrá.

Koberec bol celý pokrytý mojou krvou a zvratkami, nemilosrdne som ho zložila a vyniesla spolu s celým barom do smetí. Upratovanie mi zabralo skoro celý deň, bola som po ňom opäť zrelá do sprchy. Keď som sa uvidela v zrkadle, sama seba som sa zľakla. Bledá ako stena s nádychom do zelena, vlasy na všetky smery a na krku ... cucflek?! No, ako som prišla k nemu zrejme ani nechcem vedieť...

Voda zo mňa zmyla všetko napätie, hudba hrala ďalej, milujem prenosné rádia... Pomaly sa zotmelo a ja som sa chystala ísť spať. Zabalila som sa do osušky, moje vlasy som pomocou fénu sformovala do niečoho vzdialene pripomínajúceho účes. Keď som opustila kúpeľňu, vonku bola už dávno tma.

Zaliezla som do postele a v momente zaspala.