20.kapitola

20.kapitola

Rýchlo som vyskočila, vyzliekla zo seba krvavé šaty a hodila ich do umývadla, kde som ich vypláchala. Voda zmývala zo mňa krv a aj stres, prišlo otupenie a uvoľnenie, skoro som zaspala, kým som si neuvedomila, že sa mi potom môže nabúrať do hlavy.

Vyliezla som z vane, natiahla na seba ďalšie šaty a vkročila do izby. Ozvalo sa tiché zaklopanie, vedela som, kto to je, ale skutočne som netušila, čo mám spraviť.

„Smiem vojsť?“

Nereagovala som, dvere sa otvorili a ja som uskočila.

„Neboj sa ma.“

Vyplašene som na neho hľadela a stále cúvala. Chytil do ruky moju stoličku a čím som bola ďalej, tým viac ju drolil.

Pozorovala som jeho ruky, uvedomil si, čo robí, schytil ju a hodil cez celú miestnosť, ani som sa nenazdala a stál predo mnou. Vykríkla som sa a chcela cúvnuť, narazila som však na stenu, bola som v pasci.

„Desiree, prosím, neboj sa, neublížim ti.“

„Pokiaľ sa znovu nereznem alebo nebudeš hladný...“

„Toto sa už nezopakuje, premením ťa.“

„Prosím?“

Toto ma úplne prebralo z môjho šoku a ja som začala konečne normálne premýšľať.

„Rozmýšľam nad tým už dlho, chcel som ťa na to pripraviť, ale po dnešnom dni som pochopil, že sa zahrávam s ohňom.“

„Nezaujíma ťa môj názor?“

„Si rozrušená, nebudeš nad tým skutočne premýšľať, uvidíš, je to jediné správne riešenie. Postupom času to pochopíš.“

Otočila som sa mu chrbtom, potrebovala som to všetko vo svojej hlave spracovať. Celý život ako upírka, kvôli jednej opileckej noci...

„Premeníš ma bez ohľadu na môj názor?“

„V dnešný deň sa zbúralo všetko, čo som budoval, keby to bolo inak...“

„Ale nie je to inak!“

„Premením ťa.“

Odpovedal mi kľudným nevzrušeným hlasom, ktorý ma začal vytáčať do nepríčetnosti. Otočila som sa na neho a začala mlátiť do jeho tvrdej hrudi.

„O čo ti, došľaka, ide? Máš, čo si chcel!“

„Ja chcem teba...“

„Nie, ty si si chcel niečo dokázať a to sa ti predsa podarilo, nebyť dnešnej večere...“

„Ty si ešte stále nepochopila, že ťa ľúbim a chcem byť s tebou naveky?“

„Ak by si ma ľúbil, spravil by si všetko preto, aby som bola šťastná!“

„Dokážem ťa urobiť šťastnou...“

„Nie, tebe nejde o moje šťastie, ak hovoríš pravdu a chceš byť so mnou, je to od teba čisto sebecké, nehľadíš nato, čo chcem ja!“

„Desiree, stalo sa to, čo sa stalo a hoci by som rád vrátil čas, nemôžem. Nerozmýšľaš logicky, si rozrušená...“

„Prestaň sa so mnou baviť ako s malým deckom, nie si môj otec!“

Schúlila som sa pri jeho nohách a rozplakala. Sklonil sa ku mne, vzal ma na ruky, už som nemala ani silu protestovať, môj život skončí a ešte ani poriadne nezačal...

Posadil sa so mnou na posteľ a kolísal ma zo strany na stranu.

„Prepáč, nemyslel som to tak...“

Začal mi šepkať do ucha latinské nežnôstky a ja som sa ešte viac rozplakala. Nemám vôbec na výber, stane sa zo mňa upír.

Položil ma do perín a ja som si spomenula na Scarlett odpočívajúcu v rakve, na ktorej leží kríž a to mi vnuklo nápad. Onedlho malo svitať, videla som, že sa chystá do svojej „postele“, to však nesmiem dovoliť, buď dnes alebo už nikdy!

Zdrapila som ho za košeľu a zašepkala.

„Zostaň...“