18.kapitola

18.kapitola

Dni pre mňa prestali strácať zmysel, nevedela som, či som tu pár týždňov alebo mesiacov. Sebastian pre mňa vždy vymyslel niečo nové, či už to bola rekonštrukcia hradu, nočné slávnosti s jeho poddanými, vychádzka lesom alebo obyčajná plavba v loďke. Dnes mi sľúbil prekvapenie a ja som bola neskutočne zvedavá, pretože to u neho znamenalo niečo výnimočné.

V poslednom čase som nosila iba šaty, evidentne mal na mňa zlý vplyv, ale tým nádherným kúskom od neho sa nedalo odolať a tak som ho v ďalších čakala na schodoch. Ako vždy, s posledným lúčom slnka akoby sa premiestnil, stál za mnou a prechádzal mi svojou rukou po krku.

„Pripravená?“

„Áno.“

Vzal ma na ruky a tým mi zakryl výhľad, tipovala som, že zase pôjdeme niekam oknom, poprípade vymyslel inú šialenosť, ktorú by som ako človek nezvládla, v takýchto prípadoch ma napádalo, či mi nechce ukázať výhody toho, že je upír. Posadil ma na zem, ruku na mojich očiach a sám sa usadil za mňa, čím som bola nútená oprieť sa do jeho náručia.

„Môžeš...“

Otvorila som oči a poobzerala sa, prvé, čo ma napadlo, som povedala nahlas.

„Ona je skutočná!“

Zasmial sa a privinul si ma k sebe.

„Áno, je skutočná. Myslel som, že sa ti tu bude páčiť...“

Otočila som sa na neho a usmiala sa, pripadalo mi to úplne prirodzene. Utrhol ľaliu a zastokol mi ju do vlasov, takisto ako v mojom dávnom sne, v mesačnom svite vyzeral prekrásne a mysticky.

„Ako dlho si to všetko plánoval? Už vtedy si ma chcel vziať aj v skutočnosti na túto lúku?“

„Keď sa ti ten sen sníval, rozmýšľal som nad tým, aké by to bolo, keby to bola skutočnosť a ty by si sa ma nebála.“

Moje srdce sa rozbúchalo prudšie, keď som videla jeho pohľad a uvedomila si, že má pravdu, už som sa ho nebála. Naklonil sa ku mne a hoci som neverila, že je to možné, rozbúchalo sa ešte viac.

Naše pery sa spojili, nebránila som sa, ale ani som jeho bozk neopätovala. Otočil si ma, takže som mu sedela na kolenách a zároveň ležala v jeho náručí, beztoho, aby vzdialil naše pery od seba. Vkĺzol svojim jazykom do mojich pier a to ma prebralo z prekvapenia, vyšla som mu tým svojim oproti, čo vyvolalo z jeho hrude slabé zavrčanie. O chvíľu sme sa od seba odtrhli, na jeho perách pohrával víťazoslávny úsmev, ktorý ho robil ešte nádhernejším.

„Niečo tu pre teba mám.“

Netuším, odkiaľ ho vytiahol, ale zrazu stál predo mnou malý prenosný DVD – prehrávač. Pozrela som na neho s otázkou v očiach, on sa však zasmial, pobozkal ma na nos a vrátil nás do pôvodnej polohy.

„Uvidíš.“

S týmito slovami pustil film a nočné ticho naplnila hudba z reproduktorov.

***

Po pár hodinách začalo byť chladno, zrejme leto dávno skončilo a tak ma vzal znovu do náručia a vysadil v jedálni, kde ma čakala večera. V poslednej dobe som jedávala na gauči,  snažil sa ma kŕmiť, hoci som vždy protestovala, vyhrala som len občas.

Usadil sa a pozoroval ma tým svojim pohľadom, pri ktorom som mala pocit, že na sebe nič nemám. Vždy som pri ňom znervóznela a ani dnešok nebol výnimkou, išla som skrátiť ľalie, ktoré mi natrhal a rezla si pritom do ruky, z ktorej mi okamžite začala valiť krv.

Poobzerala som sa okolo seba, či niekde neuvidím niečo na zastavenie krvácania a vtedy som sa stretla so Sebastianovým pohľadom. Niečo bolo zle, ale ja som nevedela pochopiť čo, až kým sa zhlboka nenadýchol a nezameral sa hladovým pohľadom na moju krvácajúcu ruku. Začala som spätkovať, potkla sa a cúvala ďalej po rukách, čím som za sebou nechávala krvavú čiaru. Pomaly sa ku mne blížil s diabolským úsmevom na perách a ja som neveriacky a bojazlivo šepkala jeho meno. Odo dverí sa ozval hlasný náraz, obaja sme zvrtli svoj pohľad na prekvapenú Martu, švihla som očami znovu na Sebastiana, ktorému sa do tých jeho znovu vracala súdnosť, stretol sa s tými mojimi a v mikrosekunde sa vyparil. Marta ku mne priskočila, vytrhla som sa však z jej objatia a rozbehla preč.