4.kapitola

4.Výuka

            Čas strávený v podmorskom paláci nebol vôbec taký neznesiteľný, ako som sa obávala. Carlos nikomu nevyzradil, aká som výnimočná, ale Alejandro si aj tak myslel, že je na mne niečo zvláštne. Onedlho som sa naučila ovládať svoju silu a nikto nemohol zistiť, aká je v skutočnosti.

Dostala som vojenský výcvik od muža, ktorý stál pri bráne, keď som sem prvýkrát vošla. Volal sa Bernardo a bol na mňa veľmi milý. To isté sa nedalo tvrdiť o jeho spoločníkovi, Publiovi. Obaja o mňa javili záujem, ale kým Bernardovi stačilo raz povedať nie, Publiovi nestačilo ani 100x. Moje dni tu plynuli stále svojim tempom, Alejandro poznal moju záľubu v čítaní a neustále ma zásoboval novými knihami. Roky som vlastne vnímala len podľa dátumov ich tlačenia... Tiež sa nevzdal svojej nádeje, že raz budem členkou jeho háremu, ale išiel na to, na rozdiel od ostatných, inteligentne. Možno by som mu na to aj skočila, ak by som nepoznala jeho myseľ. Bola som pre neho nová hračka, ktorú nemohol mať a čím viac času uplynulo, tým bol mnou posadnutejší. Jeho ješitnosť presahovala bežný mužský priemer, ale bola som tomu vďačná, pretože bol presvedčený, že mu raz podľahnem a preto mi nechával priestor. Ostatných záujem ich pána odradzoval od prílišného dvorenia, takže sa dá tvrdiť, že som tu bola v rámci možnosti šťastná.

Spolu s upírmi tu žili aj ľudia, boli niečo ako čerstvá zásobáreň krvi. Neprestávalo ma udivovať, že tu žijú dobrovoľne a dokonca to berú ako obrovskú poctu. Niektorí upíri mali svojich ľudských služobníkov, ktorí nestarli a boli silnejší ako bežní ľudia.

Asi po 60 rokoch sa rozhodol Alejandro odskúšať moju schopnosť „Omamovania“. Vyšli sme v noci z nášho jazera a vybrali sa k najbližšej dedine. Vybral mi „obeť“ a ja som pomaly vkročila do dverí. Keď sa muž otočil, zahľadela som sa do jeho očí a použila som svoj teoretický výskum prvýkrát v praxi. Jeho oči zmalátneli a on ku mne vykročil. Pozrela som sa spýtavo na Alejandra.

„Vezmi si svoju odmenu, Ester, my sme dravci a ľudia naša korisť, nebude cítiť žiadnu bolesť.“

Vedela som, že je to ďalšia skúška a tak som spravila, čo chcel. Pristúpila som k mužovi, ktorý na mňa túžobne pozeral, zaklonila som jeho hlavu a prisala sa k jeho krku. Moje zuby prekusli vrstvu chrániacu jeho tepnu a ja som pila jeho krv. Bolo mi zo seba zle, ale vedela som, že pokiaľ nezložím všetky skúšky, nebudem smieť odísť. Keď som vypila asi pol litra jeho krvi, prešla som mu jazykom po krku a jeho rana sa zacelila.

„Choď si ľahnúť!“ pomyslela som si, on sa otočil a zamieril do svojej postele. Otočila som sa na Alejandra a on sa na mňa usmieval. Videla som, že ho moje malé predstavenie priviedlo na myšlienky, ktoré sa mi vôbec nepáčili...

„Nemali by sme sa vrátiť?“

„Samozrejme, Ester, splnila si svoju úlohu, ale ja by som si išiel ešte rád zaloviť, čo ty na to?“

„Ak smiem, radšej sa vrátim, ale ty kľudne choď, nechcem ti brániť v zábave.“

Pravdou bolo, že som mu v nej chcela zabrániť, u neho totiž nekončila noc pitím krvi...

„Nie, to je v poriadku, vrátime sa. Nemôžem predsa dovoliť, aby sa vrátila do paláca a chalani sa na ňu vrhli. Nevie, že čerstvá krv od nového darcu pôsobí ako afrodiziakum, ale chalani to vedia... Nenechal by som ťa ísť prvýkrát naspäť samú.“

Usmiala som sa na neho, ale snažila som sa udržať svoj výraz, inak by sa mi na tvári rozlial víťazoslávny úsmev...

***

Roku pána 1815

            Práve som si čítala knihu od Jane Austen, keď som začula Publia, ako ku mne kráča.

„Ách, ten chlap je pohroma... Bojí sa, že sa pre ňu Carlos vráti a tak si vymyslí, že ju mám akože napadnúť. Ak ho neposlúchnem, zabije ma. Ak ho poslúchnem, je dosť veľká šanca, že ma zabije aj tak. A on si nakráča a bude sa tváriť ako najväčší gentleman a zachráni ju. Viem veľmi dobre o čo mu ide, chce ju pre seba. Preto rozpustil pred mesiacom hárem. Zachráni ju a potom jej vyzná lásku a on si myslí, že mu skočí okolo krku!“

Prišlo mi zle. Čo teraz? Utiecť? Publius mal pravdu v tom, ako s ním Alejandro naloží, vedela som, že je tu len jedna možnosť a tou by bolo spýtať sa Publia, kde je Alejandro, že som si zrazu uvedomila, ako ho neskutočne milujem... Znelo to trhnuto aj mne, pochybujem, že by mi uveril. A aj keby, musela by som za Alejandrom vážne ísť, hodiť sa mu okolo krku a to som už vôbec nechcela. Pripomenulo mi to jednu situáciu, ktorá sa stala pred sto rokmi. Vtedy ma zachránil Carlos, ale dnes nepríde... Publius vyšiel spoza rohu a usmial sa, keď ma zbadal.

„No, ešte je tu predsa šanca, že dá prednosť mne, jeden nikdy nevie, čudujem sa, že Alejandro tak riskuje. Ak si vyberie svojho druha, nikto im nebude môcť brániť, to je jedno zo základných pravidiel“

Tá mužská ješitnosť ma asi nikdy neprestane prekvapovať.

„Ahoj kočka, čo tu tak sama, nebodaj čakáš na mňa...“

„Nie, práve si čítam.“

Videla som, že sa pomaly odhodláva k činu, netušil, aká bude moja reakcia. Vedela som, že mám ešte jednu možnosť, ale tým by som prezradila sama seba a to nebol zrovna najlepší nápad... Postavila som sa a Publius ku mne priskočil. Chytil ma do náručia a napriek môjmu bráneniu sa ma snažil pobozkať. Chvíľu sme zápasili, spadli sme na zem a ja som počula v jeho myšlienkach, že prišiel oveľa skôr, ako sa s Alejandrom dohodli. Keď má už umrieť, aspoň si to užije... A to mi ho bolo ešte ľúto! Pomaly som začínala rozmýšľať nad použitím väčšej sily, keď v tom ho niekto oblapil okolo pása a odtrhol ho odo mňa. Keď som zdvihla hlavu, neverila som vlastným očiam, s Publiom zápasil ... Carlos ...

***

            Čo tu ten do šľaka robí?! Nie, že by som mu nebola vďačná za to, že odo mňa odtrhol Publia, ale nechcem vidieť, čo s ním Alejandro urobí.

„Carlos!“

„Zdravím, Ester!“

„Čo tu robíš?! No nič, niečo ma napadlo, pomôžeš mi?“

„Samozrejme!“

„Ok, tak ku mne natoč Publia.“

Publius sa na mňa otočil a ja som sa zahľadela do jeho očí.

„Už nikdy sa nedotkneš žiadnej ženy bez jej povolenia. Budeš sa k nim chovať ako gentleman. Prišiel si za mnou splniť Alejandrov príkaz, ale našiel si ma v objatí s Carlosom. Odišiel si, už si tu nemal čo robiť.“

„Pusti ho, Carlos.“ Publius sa otočil a odkráčal.

„Čo to malo znamenať?“

„Vysvetlím ti to o chvíľu, teraz potrebujem tvoju pomoc. Máš nejakú družku?“

„Nie...“ Videla som v jeho mysli úplne presne, koho by za ňu chcel.

„Ok, to rozoberieme neskôr, čo by si povedal na malú dohodu? Onedlho príde Alejandro a ja chcem zabrániť krviprelievaniu. Poznáš zákon, ktorý hovorí, že kým si žena nevyberie druha, môžu o ňu podľa ľúbosti bojovať? Budeme sa tváriť, že som si vybrala teba... Iba tváriť!“

„Mne to vyhovuje, rád by som ťa mal za svoju družku aj v skutočnosti, ale to ty, samozrejme, vieš. Počujem kroky, poď ku mne.“

Vrhla som sa do Carlosovho objatia práve včas, vstúpil Alejandro.

„A toto má znamenať čo? Vyzerá to tak, že si už vybrala... Čo tu, do pekla, robí Carlos?! Ešte mám týždeň na jej výchovu, musím vymyslieť nejaký dôvod, prečo by tu chcela so mnou zostať, niečo, čo jej on ponúknuť nemôže. Ehm, ehm“

Uskočila som od Carlosa a nechápavo som sa poobzerala. Myslím, že by som sa uživila aj v divadle.

„ Alejandro, pozri, kto ma prišiel navštíviť! Prišiel sem aj s Lionelom a Catherine.“

„Zdravím Alejandro, mohli by sme sa tu pár dní zdržať?“

„Rád ťa opäť vidím, Carlos, ale práve čakám dôležitú delegáciu, takže tu nebude miesto nazvyš. Keby ste prišli ohlásene, určite by sme niečo našli, ale takto na poslednú chvíľu...“

Čítala som v jeho hlave, že má miesta dosť, ale bol rád, že sa môže Carlosa zbaviť a pritom to vyznie úplne nevinne.

„Ester, nehnevaj sa, ale chcel som ťa práve ísť pohľadať, nechcela by si sa zoznámiť aj s inými rasami? Zatiaľ poznáš len ľudí a upírov.“

„Samozrejme!“

„Tak sa rozlúč s Carlosom, prezleč sa a príď za hodinu do hlavnej miestnosti!“

Alejandro odišiel, hrdý na seba, že vymyslel niečo, čo ma zaujalo.

„Ester, neboj sa, vrátime sa pre teba  hneď ako budeme môcť! Catherine sa už strašne teší, kedy ťa spozná! Nebudeme radšej viac pokúšať Alejandra, nejako to tu bezo mňa vydrž.“

Zaškeril sa od ucha k uchu, čomu som sa musela zasmiať.

„No bež, ja sa musím ísť ešte prezliecť, pretože toto oblečenie zrejme vôbec nie je reprezentatívne.“

„Uvidíme sa, maj sa Ester.“