31.kapitola

31.Krvilačná mrcha

Hrad sa vypínal na obrovskom kopci, bol zabezpečený proti upírom a aj iným rasám, ale nikoho nenapadlo zabezpečiť ho proti niečomu omnoho silnejšiemu a vražednejšiemu. Bolo ich tam príliš veľa, niečo cez dve tisícky, sami upíri, zrejme elfom až natoľko neveria.

Hlavný veliteľ jednej z bočných brán sa práve vracal z lovu a rozmýšľal nad svojou rodinou. Zasekla som sa v pohybe, tí ľudia majú svoje rodiny, ja viem, že idú po nás, ale... Zabočil a pri lese sa stretol s nejakou upírkou, jeho žena to jednoznačne nebola. Posledné pochyby boli preč a ja som sa k nim pomaly priblížila.

Ležal pod ňou, zbadal ma a jeho oči sa rozšírili. Keď uvidela des v jeho očiach, otočila sa a zaútočila, bojovala inštinktívne, nemala som žiadny problém so zlomením jej väzov a podpálením tela. Zahľadela som sa do jeho očí a okamžite som ho mala vo svojej moci.

„Potrebujem sa dostať k Alejandrovi, dovedieš ma k nemu tak, aby to nikto nezistil?“

„To nepôjde, moja pani, po ceste je veľa stráži.“

„Fajn, dostaneš ma k nemu najkratšou možnou cestou. Obleč sa a vyrazíme.“

***

Hrad bol perfektne zabezpečený, pokiaľ by sme nevliezli cez bránu, nemali by sme šancu. Pri bráne stáli dvaja upíri, jedného som si podrobila, kým sa s tým druhým rozprával môj spoločník. Našej historke moc neveril a tak som si podrobila aj jeho, tu sú mi na nič, vzala som ich so sebou.

Chodbou sme prešli bez obtiaží, v ďalšej miestnosti nás čakalo 10 upírov, ktorí boli našim príchodom prekvapení. Rozbehli sa po nás a tak som mala šancu odskúšať Thomasovú teóriu v praxi, mýlil sa, všetci ľahli popolom...

Pach zhoreného mäsa privolal ďalších, na toto som skutočne nemala čas, umriem tu skôr, ako sa dostanem k Alejandrovi. Vyslala som energiu do zeme a dvere pred nami pevnejšie zabezpečila pomocou rastlín a ich materiálu, tadiaľto sa tak rýchlo nedostanú. Alejandro už o mne určite vie, bude sa snažiť zdrhnúť, na to, aby sa mi postavil, je priveľký zbabelec.

Nasmerovala som svoju energiu na stenu vľavo, za ňou leží prázdna chodba... Priložila som k nej svoje ruky a teplo z nich sálajúco rozpúšťalo skalu. Rýchlo sme sa preplazili cez otvor a rozbehli sa, ak zvládneme túto trasu bez prekážok, čaká nás päťdesiat upírov a Alejandro, počula som jeho myšlienky, vedel, že sa blížim...

***

Vleteli sme do miestnosti plnej upírov, v mojej mysli som ešte stihla zaregistrovať unikajúceho Alejandra. Dvaja z nich sa na mňa vrhli a zhodili ma na zem, chalani mali čo robiť, aby sami prežili. Dala som ruky pred seba a pálila všetko v ich dosahu. Stále som ležala na zemi, zraniteľná, ale nie bezbranná. Ďalší piati si to namierili mojim smerom, Zdvihla som ruky a ľutovala, že mám len dve. Hodila som po nich oheň ako kopiju a oni sa zvíjali na zemi v bolestiach. Vyškrabala som sa na nohy a pospiatky sa vracala k dverám. Rozbehli sa po mne ďalší, riskla som to, otočila sa a utekala dlhou chodbou, tie plesové šaty sú na to ako stvorené, nemyslíte?

Ďalší upíri sa prebojovali skrz mnou zavreté dvere a bežali ku mne, bola som v pasci. Toľkých upírov nemám šancu zvládnuť, naviac je Alejandro stále ďalej a ďalej, takto sa k nemu nedostanem.

***

Z mojich rúk vyšľahol oheň, spravila som okolo seba ohnivý kruh, ktorý by ich mohol aspoň nachvíľu zdržať. Sadla som si po turecky a skúsila vnímať všetky elementy v mojom okolí.

Cítim som zem pod mojimi nohami, vietor vanúci okolo hradu, rastliny okolo hradieb a mnohé iné, toto však bude stačiť. Rastlinami som posilnila steny celého hradu, oheň poslala do chodieb a postavila sa. Videla som prekvapených upírov, oheň planúci v mojich očiach a vedela, že ich čaká dlhá a bolestivá smrť, cúvnuť sa už však nedalo. Naposledy som do seba nasala energiu, roztvorila chodby pred sebou a rozbehla sa. Tí, ktorí ma zbadali, prebehli ohňom za mnou, ale nemali šancu, kameň sa hneď vrátil na svoje miesto a oheň sa začal rýchlosťou blesku šíriť.

Vybehla som z hradu, zablokovala východy všetkými možnými elementmi, ktoré ma napadli a rozbehla sa do lesa za Alejandrom.