21.kapitola

21.Jemnosť sama

            Pozreli sme sa na seba a ja som sa zrútila na podlahu.

„Ester, kľud, neboj, zachránime ho!“

„Ale ako?“

„Pozri sa na to logicky, je to len pár minút, čo zmizli.“

„To áno, ale sme len dvaja a nevieme, koľko je ich.“

„Zhromaždím armádu, asi mi to bude chvíľu trvať, to máš pravdu...“

Pozrela som na neho a v hlave sa mi rodil plán...

„Určite ho vedie k Alejandrovi. Skúsim ho sledovať, ja viem, je to riskantné, ale Alejandro ma chce živú, je to najbezpečnejšie, čo môžeme spraviť...“

„To chceš ísť sama?!“

„Áno!“

„Ale...“

„Žiadne ale nebude, ak mi chceš pomôcť, sledujte ma, si najsilnejší elf, ktorého poznám, nepochybujem o tom, že ma zachytíš, keď to zvládol Eilen...“

Pozrel sa do mojej odhodlanej tváre a prikývol.

***

         Prišla som na začiatok lesa, kde som sa zhlboka nadýchla. Ucítila som Chrisa a aj pach ďalších piatich elfov, jeden z nich bol Eilen. Zhlboka som nasala vzduch a začala sledovať ich stopu. Po pár desiatkach kilometrov som ucítila ďalších elfov, toto bude zlé... Ich cesta sa onedlho rozdelila, spolu s Chrisom pokračovalo zhruba 20 elfov a 10 upírov, s ktorými sa tu stretli. Rozhodla som sa ísť cestou, ktorou šiel Eilen spolu s dvoma ďalšími, najprv mi bude musieť zodpovedať moje otázky. Skúsila som sa dostať do Chrisovej hlavy, ale zatiaľ stále spal, museli ho poriadne zdrogovať. Zakrádala som sa lesom za ich pachom, ktorý bol stále silnejší a silnejší. Nakoniec sa dvaja zostávajúci odpojili, ich cesta pokračovala inokade. Teraz mám dokonalú šancu, je sám! Rozbehla som sa...

***

            Stál sám uprostred jazera, kúpal sa, bol tak ponorený do svojich myšlienok, že ma ani nezaregistroval. Skočila som na neho odzadu, nemal šancu ujsť.

„Do prdele! Ester, to si ty? Čo tu robíš?“

„Kde je Chris?“

„Aký Chris? O čom to rozprávaš? Alejandro mi hovoril, že si odišla za Lionelom, ako sa teraz máš, nemala by si byť v Amerike? Odkiaľ vie, že mám niečo spoločné s únosom jej Chrisa?“

„Pozri sa, nemám náladu na tieto hry. Viem, že si uniesol Chrisa, chcem vedieť, kam ho vedú a aj to, ako si nás našiel.“

„No, toto nedopadne dobre. Musím ju zo seba zhodiť, pomocou rastlín ju začnem škrtiť a ujdem, Alejandro sa nikdy nedozvie, že som ju zabil ja...“

Mykol sebou a aj napriek tomu, že som to čakala, som z neho spadla. Okamžite som sa postavila a keď sa začali rastliny obmotávať okolo mojich nôh, zmrazila som ich. Vyvalil na mňa oči a chystal sa utiecť, to som mu však nedovolila a zachytila ho koreňmi, ktoré som nechala vyrásť v potoku. Udivene na mňa hľadel ako som kráčala k jeho taške. Otvorila som ju a pomaly z nej vyťahovala rôzne predmety, mučiace nástroje, ako som čítala v jeho mysli. Myslel si, že s nami ide nejaký elf, pretože naša stopa bola zahľadená a on nás nedokázal sledovať, preto si vzal nástroje, ktorými ho chcel odrovnať. Samozrejme ho vyslal Alejandro...

„Kto ťa poslal?“

Pozeral na mňa a zaťal zuby.

„Si príliš slabý na to, aby si bol vyšším elfom, niekto ťa tam musel dostať a ja by som sa stavila, že to bol Alejandro, mýlim sa?“

Zavrel oči a ja som videla, že je rozhodnutý neodpovedať mi. Pritiahla som korene k sebe a tie mu začali drtiť nohy.

„Mám väčšiu moc nad rastlinami ako ty a nie som elf. Zabijem ťa za to, čo si spravil Chrisovi, ale je len na tebe, či to bude rýchle a bezbolestné, alebo pomalé...“

Pozrel sa na mňa, vedel, že mu hovorím pravdu. Samú ma udivilo, že som to myslela vážne, zabíjanie sa mi hnusí, ale ja som ho chcela zabiť za to, čo spravil!

„Nič ti nepoviem!“

„Dobre, bude ťa to bolieť...“

Pristúpila som k nemu s prvým nástrojom, ktorý som našla. Myslel si, že s nim neviem narábať, mal síce pravdu, ale ja nemám problém prečítať si v jeho mysli návod... Prešla som mu nožom po ruke, z ktorej vytryskla krv.

„Nemám problém umučiť ťa k smrti. Ako vidíš, viem s týmito nástrojmi pracovať, môže to byť veľmi dlhá a bolestivá procedúra...“

Zaťal zuby a odmietal spolupracovať, veď ja to z neho dostanem...

„Našiel si nás podľa môjho pachu?“

Mlčal, v jeho hlave som čítala, ako bežal za Alejandrom, aby mu oznámil, že nám pomáha nejaký elf a ten mu dal 30 elfov, aby po nás pátrali. Mali však šťastie, behom dvoch dní nás našli u jeho priateľa... Takže moja ochrana fungovala, aj keď zachytili môj pach, nedokázali ho ďalej sledovať, to je schopnosť nadpriemerného elfa, takto sa schovať... Znova som ho porezala, tentoraz bolestivejšie, zaslúžil si to za Sida a naviac som nesmela vzbudiť pozornosť, že mi nevadí, ak neodpovedá.

„Si členom povstaleckej skupiny? Ak áno, kto ďalší je členom?“

Bol členom, ale vodcu nepoznal, tí, ktorých videl, boli bezvýznamní a všetci teraz smerovali k Alejandrovi. Zobrala som si ďalší nástroj, tento bol napustený jedom. Porezala som ho na stehne a on sa na mňa prekvapene pozrel, nedokázal udržať svoj výkrik. Vôbec sa mi to nepáčilo, ale nemala som na výber, už som sa ukľudnila a tak som zmenila aj svoj názor na to, že ho zabijem...

„Odpovedaj mi a ja prestanem, môžeme sa dohodnúť...“

„Nič zo mňa nedostaneš!“ Keď myslíš...

„Kde vedú Chrisa?“

V jeho hlave som uvidela Alejandrov palác, takže sa vrátil... Eilen sa zrazu vyšmykol a zrazil ma na kolená, využil moju nepozornosť. Bol omnoho silnejší, ako dával doteraz najavo a tak ma priklincoval k zemi.

„Skutočne si myslíš, že zo mňa dostaneš svoje odpovede? Zabijem ťa za to, čo si mi spravila, nemáš dosť sily na to, aby si ma porazila!“

No, tak to sa zase mýliš ty... Vyskočila som a tým ho odmrštila. V jeho ruke bol nôž, ktorým som ho porezala, videla som jeho plán ... skočila som k jeho taške, v rýchlosti  z nej vybrala mačetu a keď na mňa skončil, jedným presným pohybom som mu odrezala ruku s nožom. Vedela som, že toto je boj na život a na smrť, z neho už nič nedostanem... Vzal do druhej ruky nôž a rozbehol sa po mne, pregúlila som sa na zem, podkopla mu nohy a keď letel okolo mňa, moja ruky s mačetou vystrelila. Jeho hlava padla do potoka...