12.kapitola

12.Alejandro

            Rozbehla som sa späť, onedlho som Carlosa predbehla. Lizy práve dobiehala k rieke, keď ich uvidela ako stoja od seba asi vo vzdialenosti 3 metrov a rozprávajú sa. Chvalabohu, všetci boli zatiaľ v poriadku. Lizy pribehla k nim, teraz už nemusela zachovávať žiadne zdanie, toto tak ľahko Chrisovi nevysvetlíme, budem rada, ak to aspoň prežije. Otočili sa k nej a na Alejandrovej tvári sa roztiahol úsmev.

„Som rád, že si sa k nám pripojila, Elizabeth! Netušil som, že si tu aj ty.“

Lizy bola prekvapená, že ju pozná, ona vedela kto je, pretože si to prečítala v našich mysliach, ale on by ju poznať nemal ... zrejme nás dal sledovať.

„Čo tu robíš? Toto nie je tvoje územie.“

Lizy sa posúvala smerom k Chrisovi, ktorý preskakoval pohľadom z jedného na druhého, rada by som vedela, na čo myslí, ale na to sme boli ešte príliš ďaleko.

„Chris, si v poriadku? Nič ti nespravil?“

„Jasné, Lizy, som v pohode, len sme sa rozprávali.“

„Čo ti povedal?“

„Neboj sa, Lizy, nepovedal som mu nič iné, len to, čo má právo vedieť.“

„Čo si mu povedal, ty bastard?“

Z jej hrdla sa začalo ozývať vrčanie.

„Iba toľko, že jeho krásna Ester je Carlosovou družkou ... i keď, bol som tu svedkom výstupu, ktorý to vyvracal.“

Pozorne sa na ňu zahľadel a začal od nich odstupovať.

„A navyše z teba cítim Carlosa.“

„Do môjho sexuálneho života ťa skutočne nič nie je.“

Spoza stromu vyšiel Publius a za ním v závese Bernardo.

„Ale, ale, Carlos má skutočne dobrý vkus, to sa mu musí nechať.“

Do prdele!

„Lizy, dávaj si pozor, ešte stále ich nepočujem, neviem, čo máju za lubom. Chrisa už vnímam, prosím ťa, povedz mu nenápadne, aby sa nezľakol.“

„Chceš sa mu prihovoriť?“

„Áno, viem si prestaviť, čo bude nasledovať, nemôžme si dovoliť, aby sa hral na hrdinu.“

„Fajn.“

„A vyhoď si z mysle Carlosa.“

Začula som za sebou vrčanie, nemáme čas, pohádať sa môžeme aj neskôr.

„Carlos, chcem, aby sa dnes nikomu nič nestalo, nechaj to, prosím ťa, na mňa. Vieš, že mám s nimi oveľa lepšie skúsenosti. A nejde len o to, aby sme dnes v pohode odkráčali. Bola by som rada, keby sme si zachovali svoje tajomstva.“ „Fajn, chcem ju ale čo najskôr počuť.“

„Samozrejme. A zavolaj Lionelov, nech za nami čo najskôr príde.“

Lizy sa presunula k Chrisovi, otočila sa k nemu a jemne mu ústami naznačila, aby sa nezľakol.

„Chris? Odpovedaj v duchu.“

„Ester?“

„Áno, to som ja, na vysvetľovanie teraz nie je čas. Prosím ťa, nesnaž sa hrať na hrdinu. Prepojím vám mysle s mojou, budete sa počuť navzájom.“

„Ok.“

Ako to, že to berie tak v kľude?

„Carlos, si schopný normálne fungovať a nechať to na mňa?“

„Áno.“

„Fajn, Lizy, ideme na to.“

Už viackrát sme to skúšali, ale nikdy nie v strese, prekvapilo ma, že sa mi to na prvý krát podarilo. Priblížila som sa natoľko, aby som mohla počuť myšlienky Alejandra s jeho bodyguardami. Carlos začul ich myšlienky a v mojej hlave sa rozhostilo vrčanie.

„Carlos!“

„Už som ticho.“

„Mám plán, Lizy, potrebujem tvoju pomoc. Budeme tvrdiť, že si moja ľudská služobnica, nemám čas, aby som vám vysvetlila všetky pravidlá, proste robte to, čo vám poviem, ok?“

Odpoveďou mi bolo trojité áno.

„Dievčatko, si prekrásne. Kam na vás len Carlos chodí? Čo by si povedala na poriadny kus zábavy so mnou?“

„Nedívaj sa na neho a neodpovedaj mu. Tým by si ho vydráždila, je to hnusné prasa. Skúsim to stihnúť skôr, ako ...“

Ten hnusný parchant sa k nej začal približovať a ja som videla úplne presne ich plán. Chceli zabiť Carlosa, súboj o ľudskú služobnicu je dobrá zámienka a Publius chcel Lizy, kto by ju, koniec koncov, nechcel?! Zabiť dve muchy jednou ranou, to sa nepodarí každý deň. Ak upír vznesie požiadavku na človeka iného upíra, ktorý nie je ochotný vzdať sa ho, vznikne boj. A presne v toto dúfali, mysleli si, že Publius je silnejší ako Carlos a bez problémov ho zabije. Vedela som, že Carlos je omnoho silnejší, ako vedia, ale aj tak som nemohla tento boj dovoliť, nechcela som žiadne mŕtvoly. Publius pomaly kráčal k Lizy a ja som ho nemala šancu zastaviť.

„Lizy, tvár sa, ako keby nad tebou preberal kontrolu tvoj pán a povedz mu mojím hlasom: Ak sa jej dotkneš, zabijem ťa.“

Spravila, čo som chcela a Publius sa zastavil, dalo mi to pár sekunda k dobru.

„Dobrý pokus, ale Ester napodobniť nedokážeš.“

Dobehla som k výčnelku, z ktorého som na nich videla a ozvali sme sa obidve súbežne: „To nebol Carlos, ale ja.“

„Vyzerá ako bohyňa pomsty ... alebo sexu, záleží na uhle pohľadu.“

Švihla som očami k Chrisovi, ktorý si až teraz uvedomil, že som ho počula a usmial sa mňa.

„Aké príjemné prekvapenie, Ester, ty si sa k nám pripojila!“

Alejandrov úsmev bol široký, bol majstrom v pretvárke.

„Zdravím Alejandro! Publius, odstúp od mojej ľudskej služobnice. Viem, že keď si vznášal nárok, myslel si si, že je Carlosovou. Odvolaj svoju výzvu a môžeme sa rozísť v pokoji.“

Myslela som si, že cúvne, ich plán zahrnoval vraždu Carlosa, mňa chcel Alejandro živú.

„Tak to ani náhodou, bude moja!“

„Alejandro?“

Otočila som sa na neho s otázkou v očiach.

„Staň sa mojou družkou a zabijem ho miesto teba.“

Obaja sme na neho prekvapene hľadeli, Publius si myslel, že bude stáť za ním, ale teraz videl, že ho iba využil. Začala som znova dúfať v pokojnú dohodu, možno ho ešte prehovorím.

Otočil hlavu ku mne a zavrčal na mňa: „Ustúp mi z cesty, alebo zomri.“

„Nemusíme spolu bojovať.“

„Ale musíme.“

Skočil po mne a ja som uskočila. Tentoraz po mne vyštartoval s rozmyslom a ja som ho odkopla dobrých 20 metrov. Otočil sa, v očiach obozretný výraz. Keď ma cvičil, bola som omnoho slabšia, aspoň som sa tak tvárila.

„Ani jeden z nás dnes nemusí zomrieť.“

„Ale musí, ty štetka.“

Opäť po mne skočil a ja som sa ho snažila striasť. Vedela som, že sa Carlos blíži, musím to dovtedy urovnať.

Skočila som mu na krk a zašepkala som mu tak, že to nikto okrem nás nepočul: „Využil ťa, ty to vieš. Ak mi niečo spravíš, zabije ťa, skončime to v miery, kým je čas.“

„Ešte dnes v noci si ju vezmem na tvojom hrobe, to je moja predstava konca.“

Zahľadela som sa jej do očí, vedela som, že to neskončí, bol ako žralok, ktorý zacítil svoju korisť, toto musí byť boj na život na smrť...

Publius ma striasol zo svojho chrbta a odhodil ma do najbližšieho stromu. Rozbehol sa smerom ku mne a ja som vyskočila na vrchnú vetvu. Vyliezol za mnou, presne ako som čakala.

Skočila som mu na chrbát, pozrela som sa Alejandrovi do očí a jedným rýchlym pohybom Publiovi odtrhla hlavu, ktorú som hodila k Alejandrovím nohám. Mechanicky vybral z vrecka zapaľovač, ktorým ju podpálil a prešiel ku stromu, na ktorom som stála, aby podpálil aj zbytok jeho tela. Moje spojenie vypadlo, nedokázala som ho udržať, tá bolesť, ktorá ma trhala zvnútra sa nedala ovládať. V tej chvíli pribehol Carlos, ktorého som nasmerovala za Lizy s Chrisom.

„Si v poriadku? Nesmieš sa teraz zložiť!“

„Práve som zabila živú bytosť, čo myslíš, môžem byť v poriadku!?“

Alejandro ma pozoroval, v jeho mysli sa striedal strach so vzrušením, ten chlap skutočne nie je normálny, zabijem kvôli nemu jeho päťstoročného druha a jeho to vzruší...

„Ester, máš v sebe neuveriteľný potenciál,  Publius evidentne podcenil tvoju silu.“

„Pokiaľ viem, dôvod, pre ktorý si mnohí z nás robia svojich ľudských služobníkov je sila, ktorú vďaka nim získajú. Prečo si sem prišiel, Alejandro? Pochybujem, že kvôli Publiovovi a jeho túžbe po Elizabeth.“

„Prišiel som ti ponúknuť miesto v mojej garde.“

„Vďaka, ale ja už pána mám.“

„Máš pána? Carlos nie je dosť silný, aby bol tvojim pánom.“

„Kto hovoril o Carlosovi?“

Za nami sa ozval Lionelov hlas, práve vychádzal s Catherine spoza stromov.

„Ja som jej pán, ale to ty istotne vieš.“

„Vitaj, Lionel. Doniesli sa ku mne správy, že ťa Carlos s Ester opustili, ako vidím, boli zrejme nepravdivé.“

Lionel sa zastavil pred Carlosom a natiahol ku mne ruku. Zoskočila som zo stromu a rozšírila svoje vedomie aj na neho. Postavila som sa po jeho lavici, po jeho pravici stála Catherine a otočila som sa k Alejandrovi.

„Akú ponuku si mi prišiel predostrieť?“

„Eilen ma prišiel navštíviť a ponúkol mi spojenectvo. Chce, aby si bola našou spojkou.“

Elfovia? Ten chlap skutočne vie, ako ma zaujať.

„Povedz mu, že som poctená jeho ponukou. Rada sa stanem jeho spojkou, ale patrím inému pánovi. Nejde predsa o osobné výhody, ale o spoluprácu rôznych rás, rada jeho ponuku prijmem a zoznámim ho s Lionelom.“

Usmiala som sa na neho s vedomím, že Eilen spozná moju odpoveď, aj keby mu klamal.

„Alejandro, máš sa zastaviť za miestnym vládcom, bol veľmi prekvapený, keď zistil, že si tu bez jeho vedomia.“

Lionel sa na Alejandra anjelsky usmial a cítila som, ako všetci okrem mňa zatínajú zuby, aby sa nezasmiali. Mne do smiechu nebolo, malo som čo robiť, aby som nemyslela na to, že všade po mojom tele a oblečení steká Publiová krv.

„Vďaka za vyriadenie jeho pozvania, chcel som sa za ním zastaviť, ale narazil som tu na Ester s jej mladým priateľom...“

Vrhol na Chrisa pohľad, ktorý nikoho nenechal na pochybách, aké s ním má úmysly.

„Rád som vás videl, idem pozrieť nášho milého vládcu oblasti. Uvidíme sa.“

Otočil sa a pomaly odchádzal s Bernardom po svojom boku. Čítala som v jeho mysli, že tu má po okolí ešte mnoho svojich bojovníkov, ale teraz pôjdu za vládcom, netúži vyvolať otvorenú vojnu, on preferuje skôr intrigy.

Keď boli dosť ďaleko, konečne sme sa pohli a Lionel sa nás začal pýtať na podrobnosti. Vrhla som na neho pohľad, poslala som v mysli prosbu, aby sa mi postaral o Chrisa a rozbehla som sa preč. Chcela som utekať tak dlho, až kým neutečiem sama pred sebou....