15.kapitola

15.Žeby hormóny?

            Otvorila som dvere a Chris sa na mňa nechápavo pozrel. „Mal som prísť za Carlosom, Lizy mi volala a prosila ma, aby som mu zaniesol tento balík.“

„Pred chvíľou odišli, poď dnu.“

Zavrela som za ním dvere, zobrala som mu balík a niesla som ho do kuchyne na stôl. Nebude to nič podstatne, Lizy sa len neuveriteľne snaží dať nás dokopy. Otočila som sa k nemu a uvedomila som si, že sme po dlhom čase spolu sami.

„Ester?“

„Áno?“ Chytil do ruky ružu, ktorá ležala na stole a začala sa s ňou hrať. „Čo presne ti na mne vadí?“

„Chris... Nejde o teba, ide o to, že si smrteľný a jedného dňa zomrieš...“

„Ak by som bol upír, bola by si so mnou?“ Prekvapene som sa na neho pozerala, o tomto som vôbec neuvažovala.

„Nemám pocit, že by to bolo v tomto, nie je nič ľahšie, ako mi dať nesmrteľnosť. Ty sa podľa mňa proste bojíš vzťahu.“

„A to je protizákonné?“

„To nebola odpoveď.“

„Nie, to bola vytáčka.“ Chytil ružu silnejšie a jej tŕň sa mu zapichol do prsta. Položil ju na stôl a išiel si ho dať pod vodu.

„Počkaj...“ Prešla som po ňom jazykom, aby sa mu rana zacelila a keď som ucítila jeho krv, trhlo mnou dozadu.

„Čo si zač?“

„Ako si to urobila?“

„Čo si zač? Nie si človek, teraz to viem na sto percent...“ Pozrel sa mi do očí a oprel sa o linku.

„Som človek ... z väčšej časti.“

„Čo tým chceš povedať?“

„Ako si mi zacelila tú ranu?“

„Byť upírom má aj svoje výhody. Čo to znamená, že si človek z väčšej časti?“

„Som kríženec.“ Zostala som na neho civieť.

„Ester, si v poriadku?“

„Kríženec?“ spýtala som sa priškrtením hlasom.

„Áno. Ester, čo ti je?“

„Ja ... nemal by si ako kríženec zomrieť pred dovŕšením dospelosti?“

„Čo vieš o krížencoch?“

„Vlastne len toto.“

„Kríženec človeka s inou rasou zomiera pred svojou dospelosťou, pretože sa u neho začne premena a jeho ľudské telo ju nezvládne. Ja som však synom kríženca, moja mama ma porodila skôr, ako u nej premena začala. Môj starý otec je vlkodlak.“ Sestričky hovorili, že mám vlasy po mojej matke a že bola veľmi mladá, keď ma mala...

„Ester, Ester, čo sa deje?“ Chris so mnou zatrásol, neuvedomila som si, že som prestala vnímať svoje okolie. Pozrel som sa na neho, nakláňal sa ku mne. Jeho tvár bola vo vzdialenosti pár centimetrov odo mňa a v jeho očiach som videla strach, nechápal, čo sa deje. Nadýchla som sa, že mu odpoviem, ale ucítila som jeho vôňu, naklonila sa dopredu a pobozkala ho. Zamrzol, ale potom mi bozk oplatil. Stúpla som si na špičky a dala som mu ruky okolo krku. Oprel ma o pult a ja ho od seba odstrčila, aby som sa mohla posadiť. „Ester, nie, žeby sa mi to nepáčilo, ale si si istá, že vieš, čo robíš?“ Namiesto odpovede som si ho k sebe pritiahla. obmotala mu nohy okolo pásu a znova ho pobozkala. Objal ma okolo pása, vošiel mi jazykom do úst a ja som sa k nemu ešte silnejšie privinula. Moje logické uvažovanie bolo v ťahu, kam ho nasledovalo to jeho. Nevnímala som svoje okolie, takže som si nevšimla ani otváranie dverí. „Ester, makaj sa obliekať, onedlho vyrážame!“ Zamrzli sme súčasne, ale to už stála Lizy vo dverách a preskakovala pohľadom z jedného na druhého. Spustila som svoje ruky aj nohy a Chris sa zapotácal dozadu. „Myslím, že už radšej pôjdem, aby ste sa mohli pripraviť. Uvidíme sa.“ Ani jedná z nás sa nepohla, kým sa za ním nezatvorili dvere. „Ester, čo sa stalo? Chcem všetko počuť!“ „Nevravela si, že onedlho vyrážame?“ Dvakrát zamrkala, kým jej došlo, o čom rozprávam. „Jasné, máš pravdu, musíme si švihnúť, ale v aute chcem všetko počuť.“ „To si vyhoď z hlavy, že to budem rozoberať pred Carlosom.“ „Máš pravdu, tak až večer.“ Odbehla do svojej izby, ja som pomaly zliezla z pultu a vliekla som sa do tej svojej. Čo som to zase vyviedla?

***

            Pozrela som sa na posteľ, kde sa vynímal môj kostým. Poobzerala som sa po svojej izbe, ako keby som čakala, že v nej nájdem záchranu. Pohľad mi padol na krabicu s mojimi šatami Elfky... „Ester, počkám ťa dole, máš 30 sekúnd!“ Rýchlo som ich na seba natiahla a zapla som si svoj nový kabát až po krk. Vybehla som za Lizy a nasadli sme do auta. Carlos šoféroval a rozmýšľal práve nad kúpou nového auta, čo bolo mojim jediným šťastím, pretože si  nevšimol zmeny našich nálad.

***

            Vo vnútri som sa obzerala všade okolo seba, ale Chrisa som nevidela. Začala som byť nervózna, čo sa bude vlastne teraz diať? Vrhla som sa na neho bez varovania a vpadla nám do toho Lizy, to nie je zrovna najlepší začiatok vzťahu, ktorý ani nechcem... Alebo chcem? Mala som v sebe zmätok, jeho neprítomnosť ho ešte upevňovala. Začala hrať pesnička od Rihanny a ja som sa započúvala do jej slov s nádejou, že ma privedie na iné myšlienky.

You know I never felt like this before
Feels like something real
I'm obessive when just one thought of you comes up
I'm agressivejust one thought of closing up

You got me stressing, incessantly pressing the issue
'Cause every moment gone you know I miss you

Vieš, nikdy predtým som sa takto necítila.
Je to také skutočné.
Som ako posadnutá, len čo na teba pomyslím.
Som agresívna, len čo sa priblíži pomyslenie na rozchod.
Som z teba vystresovaná, neustále ma tlačí tento problém.
Neprejde chvíľa, kedy by si mi nechýbal.

            No fajn, toto mi asi moc nepomôže…

S.O.S. please someone help me.
It’s not healthy… for me to feel this way
Y.O.U. are making this hard,
I can’t take it, see it don’t feel right
S.O.S. please someone help me
It’s not healthy… for me to feel this way
Y.O.U. are making this hard
You got me tossin’ and turnin’ and can’t sleep at night

SOS, prosím, pomôžte mi niekto.
Nie je zdravé, aby som sa takto cítila.
TY mi to len robíš ťažšie.
Už mi to hlava neberie. Toto nie je ten správny pocit.
SOS, prosím, pomôžte mi niekto.
Nie je zdravé, aby som sa takto cítila.
TY mi to len robíš ťažšie.
Kvôli tebe sa v noci prevaľujem a nemôžem spať.

            Uvidela som Chrisa, naše oči sa stretli, prekonal vzdialenosť medzi nami a usmial sa. „Ahoj, čo to máš za kostým? To tu budeš celý večer v kabáte?“ Vyplazila som mu jazyk a dala som si dole kabát. Ak by sa dnes večer stalo čokoľvek, za tento pohľad stálo žiť. Jeho oči sa rozšírili a myšlienky sa mu rozutekali. Usmiala som sa na neho a chytila som ho za ruku, aby sme si odniesli kabáty.

            Po polnoci sa išli všetci prezliecť, Lizy mi doniesla čierne obtiahnuté rifle a k nim červený top bez rukávov. Bez slova vzala moje oblečenie a zaniesla ho do kufru. Som presvedčená, že ak by som sa dnes nedala s Chrisom dokopy, stihol by ma jej hnev, ktorý by bol horší ako španielska inkvizícia. Keď sme sa vrátila, Chris ma uznanlivo prebehol svojimi očami. „Chcem, aby si dnes pila moju krv a ja som zase pil tu tvoju...“ Chcel sa stať mojim ľudským služobníkom, nehádala som sa s ním, vedela som, že som prehrala. Alebo vyhrala? To asi záleží na uhle pohľadu...